Život, ako je tento. 

Keď sa zamyslíme nad tým, ako ide všetko rýchlo, prestávame si uvedomovať niektoré okamihy okolo nás. Každý z nás potrebuje v živote pauzu, ktorú využije na usporiadanie svojich myšlienok. Sme takí ľudia, ktorí snívajú potichu a opatrne. Opúšťajú ľudí, ktorí nerešpektujú ich pocity. 

                                                          ...

Rozhodla som sa odísť a ty si mi to umožnil. Za to ti patrí jedno veľké ďakujem.  Rozhodla som sa dať si novú šancu. Šancu pre mňa, šancu začať odznova. Odísť od starých zvykov a miesta, ktoré mi pripomínali nás. Nemohli  sme takto ďalej pokračovať. 

Život, ako je tento, začína takto: 

 Stála som na konci útesu. Bol si tam so mnou. Naše pohľady sa nám stretli. Držal si ma za ruku a povedal: ,,Urobíme to spoločne, ako za starých čias." Slza mi stekala po líci, až sa rozpadla do oceána. Objímal si ma, až som mala z toho husiu kožu. Vietor nás chytal za pramienky vlasov a ja som cítila, že ak to urobíme spoločne, vyberieme sa svojou vlastnou cestou. Tak sa aj stalo. Voda nás celých objala a už som ťa tam necítila. Pustil si ma a ja som sa ponárala. Vlny ťa zobrali do objatia a už ťa nebolo. Bol si ako duch. Duch hľadajúci pokoj a svetlo.  Vynorila som sa z objatia vĺn a môj hlas zosilňoval.  Prijala som tvoje rozhodnutie. Bolesť ktorá prišla, sa po  čase rozšírila a vyplnila tmavé miesta môjho srdca.  

 Každý deň som sa prebúdzala do nového dňa, no ty si v ňom už nebol. Odišiel si odo mňa pretože si vedel, že musím začať odznova. Rešpektujem to,ale prišiel si o kúsok šťastia. Chápala som, prečo si to urobil. Uvedomila som si, že ak chcú naše duše rásť , musia žiť oddelene. Nechávaš má rásť a ja to so slzami v očiach a s úsmevom na perách príjmam. Svet je veľký, patrí všetkým, nie len nám. Nech sa raz stretneme a povieme posledné zbohom. Nech sa raz stretneme a pripomenieme,aké dobré rozhodnutie sme spravili. S úsmevom ti zamávam a podám ruku mojej dcérke . Opätuješ mi tvoj pohľad , usmeješ sa a odídeš preč s láskou v srdci , so slzami v očiach.  

Len ak si ma potreboval, prečo si ma opustil? 

Nebola som stvorená pre teba. Tak isto, ako som nebola stvorená pre ľudí, s rovnakým zmýšľaním aké si mal ty. Nenašli sme si cestu, aby sme to zmenili. Vyčerpávalo ma to a ty si to dobre vedel, no nepovedal si nič a bol si ticho. Prečo som ťa stále držala pri sebe? Prečo si nebol chlap a nezachoval si sa ako gentleman? Sme dvaja rozdielny ľudia s rôznymi energiami. Faktom je, že sme dospelí inteligentní ľudia, ktorí sa neboja riskovať, snažia sa aj napriek zlu spáchanému v tomto svete, spraviť krok dopredu. 

Nočný život je úplne iný, ako prechádzanie sa v parku za denného svetla. Pri odbočke do tmavého lesa, som pocítila studený vánok na mojej tvári. Fascinuje ma temná stránka tohto miesta. Je to jediné miesto, kde sa môžem schovať pred zvyškom sveta, ktorý nás nechápe. Sme chladní, zdvorilí, ale nato všetko stále úprimní. Neočakávajte od nás dobrosrdečnosť. Ak nie ste dobrosrdeční vy, nebudeme ani my. Ďakujeme len tým, ktorí to snami berú vážne. Nevyhľadávame. 

Takouto som bola, kým si mi neprišiel do života ty. Premárnila som moje úlomky života s tebou, ale zároveň som sa naučila, akého človeka nechcem vedľa seba. A preto ťa teraz zahŕňam láskou a dobrou energiou. Buď poď bližšie alebo odíď úplne. Keď ťa tvoj diabol raz nájde, podpíš sním zmluvu a zopakuj si všetky tie momenty, pri ktorých som sa cítila z teba sklamaná a unavená. Vytvorí sa ti zrkadlo a raz to všetko  pochopíš sám. 

 Tú noc keď som ťa uvidel pri rieke, som nevedel odhadnúť či si diabol alebo anjel. Prosím, zober ma na miesto, kde sa ponorím hlbšie do tvojich myšlienok. Budem ťa pozorovať, ako tancuješ v bielych šatách vedľa mňa. Počujem tvoj tlkot srdca, tvoj tep. Zrýchľuje sa a ty mi padáš do náručia.  Už som videl všetko. Teraz sa pozerám do zrkadla a snažím sa to chápať.  Ty si bola anjel a ja diabol.