
Život, ako je tento- časť II.
,,Milujem tvorenie tak, ako milujem tvorenie niečoho, čo tvoja duša ešte nepočula.˝
Všetko je premyslené. Náš očakávaný deň môže začať.
,,Som pripravená na dobrodružstvo˝, povedala. Chytil ju za ruku a odviedol ju na miesto, ktoré malo byť jeho domovom. Viedol ju ruka v ruke, horou až za dolinu, ktorá sa stáčala do špirály.
,,Sme tu˝, oznámil.
,,Čo by si chcela ako prvé vidieť?˝
Srdce mi búšilo až v žalúdku a ja som so zvedavým výrazom vstúpila do tmavého otvoru, veľkého, ako je samotná táto oblasť. Nikde nebolo nikoho, iba naše tepy zrýchľovali. Cítila som chlad,no zároveň teplo pri mojom boku. Bol so mnou a to mi stačilo na to,aby som si vychutnala každý okamih ako je tento.
,,Je to spomienka?˝
,,Je toto vlastne realita?˝
Otáčajúc sa, čupel na zemi a mal sklonenú hlavu. ,,Si pripravená na dobrodružstvo?˝opýtal sa. Jeho hlboký hlas sa ozýval miestnosťou. Jeho oči boli rozžiarené a ja som nevedela ako reagovať. Kvapky potu mi stekali po čele, nohy som mala studené, no to neopísateľné teplo na hrudi.
Zreničky sa rozšírili a moje oči začali byť viac presolené. Zavrela som ich a odrazu mojím telom prešiel neuveriteľný impulz. Moje telo bolo ucelené, moje rany boli zahojené, nastalo vo mne odhodlanie robiť svet okolo mňa lepším, mám silu sústrediť sa na všetko,čo chcem zmeniť, drahý veď ja mám opäť krídla! Ty si mi dal krídla. ,,Ako je to možné?˝
Lúky, moria, oceány, stromy, lesy, púšte, ľadovce, zvieratá, rastliny, celý vesmír aj s hviezdami. Môžeme cítiť dážď, teplo, chlad. ,,Nie je to úžasné?˝
Môžeme mať celý svet. Poďme, aby sa naše dobrodružstvo stalo spomienkovým.
To,čo sme si sľúbili na začiatku, tak to potrvá večne.
To, čo sme si vytvorili, nás bude sprevádzať celý život.
Milujem ťa natoľko, že nedovolím tvojim chybám, aby boli dokonalé. Vytvárame svet, v ktorom sa stretnú len tie duše, ktoré svojím správaním na Zemi, naučia zlých konať dobro a dobrých konať ešte lepšie.
Veď, aké by to bolo čierne bez bielej.