Časť 8
Podarilo sa mi nájsť národné plemená amerických indiánskych psov. Vidíte, aj pre toto ma táto práca baví. Ako som Vám už hovorila. Nájdete niečo, čo ani neprichádza do úvahy. Práve ja som ich našla. Tá bláznivá žena, ktorá chová 21 psov. Úplne sa celá trasiem. Je 9 hodín ráno a ja sa neviem vynadívat na tieto chlpaté guľky. No nie sú rozkošné? Veď posúďte sami.
Sučka a psík. Musím im dať mená. Rada by som si ich nechala. Ešte si to budem musieť premyslieť. Ale sú také krásne. Ak dokážem vychovať divoké psy, tak potom nie je čo riesit. Psy sa nevedeli ukľudniť. Bruno behal, štekal, čuchal. Emily prišla a začala ich oblizovať. Všetci boli v napätí. Ian sa začal snimi hrať. Psík sa začal tiež. Bol odvážnejší ako jeho sestra. Zatiaľ som zavolala Johnovi a Leane, nech prídu a postrážia ich. Ja som zatiaľ rýchlo niečo zhltla , zobrala som auto a vrátila som sa na miesto.
Bol deň, ale po matke ani stopy. Cez deň spí, v noci je hore. Pre toto milujem noc.
Väčšina psíkov sa začína ozývať v noci ako cez deň. Prechádzala som po tráve, rozhliadala som sa. Našla som ju. Štekala, bola agresívna. Čupla som si a pomaly som ju začala volať ku sebe. Bála sa a zároveň aj hnevala. Vie dobre, že som jej zobrala malé. Len som tak sedela na zemi a privolávala som ju ku sebe. Pomaly sa približovala a zisťovala môj pach. Bola nádherná, ale aj divoká. Bohvie, koľko takto žila. Musela loviť, keďže drobce boli v dobrom stave. Na nose mala ružový fľak v tvare kvetu, sfarbenie mala podobné svojej dcére. Po 15 minútach sa odvážila. Sedela predo mnou na 2 kroky. Mala pohľad vlka. Mala som zimomriavky po celom tele.
