Časť 7

Prišla Leana. Spravila som jej ľadovú kávu. Hneď bežala za drobcami. Premiestnila som ich dnu, keďže von začína byt chladno. Sladko spinkajú, takže ich nechce zobudiť. Emily je stále pri nich, ale bola aj s ostatnými. Všetko je tak, ako má byť. Nič nemôže byt horšie ani lepšie. V noci vyrážam do ulíc a do mesta. Veď viete, vyrástla som s láskou k nej. Je 10:00. Pri dverách zazvonil zvonček. Išla som otvoriť a vyskočil na mňa môj statočný Bruno. Peter ho doniesiol domov. Rozprávali sme sa. Bruno ma 3 dni voľna. Nabudúci týždeň ho čaká znova tréning na celosvetovú súťaž. Peter mi ukázal fotografie, na ktorých je Bruno zachytení pri súťaži. Jednalo sa o prekážkovú súťaž, pri ktorej musel zahnať koňov do stajni. Je to zaujímavé, veď posúďte sami.

Je 1:00 a ja štartujem auto a vyrážam do nočných ulíc rušného Londýna. Dnes som sa pripojila na diaľnicu a zašla som kúsok ďalej od mesta. Chcela som zistiť niečo o jednom mieste, kde kedysi choval jeden chlap vyše 150 psov. Keď zomrel, asi polovica psov po ňom ostala. Hovorilo sa, že chlapík ktorý ich choval, skúšal na nich rôzne pokusy. Chcel sa pokúsiť o nové plemená. A tak ich páril, a rodili sa až zmutované psy. Od úplne malých až po obrovské psy. Síce, to bolo pred 5 rokmi, ale niečo ma tam ťahá.

Cesta trvala pol hodinu od mesta. Odstavila som auto, zobrala baterku , vodítko a začala som sa približovať ku miestu. Nebolo tu nič, len buriny, porasty, prázdne voliery a zrúcanina domu. Pri takomto dobrodružstve, musíte mat oči na stopkách a hlavu hore. Po psoch ani stopy. Čudujem sa, pretože aj keď majiteľ zomrel pred 5 rokmi, a choval tu 150 psov, musia sa tu nejaké potulovať. Aj keď ochranári väčšinu psov našli. Prechádzala som sa stále po mieste, svietila baterkou a zrazu som počula kroky. Neboli to samozrejme ľudské kroky. Boli to psie kroky. Zastavila som sa, a vedela som že to je pes. Potom ostalo ticho. Otvárala som jednu volieru po druhej. Prešla som 20-tu volieru, a zbadala som kôpky nešťastia. Ležali v rohu a triasli sa od zimy. Baterkou som si svietila na každého. Boli to 2 psy, vo väčšej veľkosti, ako som čakala. Pomaly som sa priblížila, zdvihla jedno a pozrela sa či je v poriadku. Neuveriteľné. Toto plemeno vyšľachtili Indiáni pred rokmi. Neverila som vlastným očiam. Boli to 2 americké indiánske psy. Tieto druhy už väčšinou vyhynuli, ale mne sa ich práve teraz podarilo nájsť. Boli veľmi veľké nato, že sú to ešte šteniatka. Neboli podvýživené, len im bola zima. Myslím si, že ich matka bude hľadať. Počula som ju, no nenašla.

Je 2:30. Naložila som 2 malých indiánov do auta, zabalila do deky, a vyrazila domov. Pred cestou, som sa ešte popozerala a prehľadala miesto, či nenájdem ďalšie kôpky nešťastia. Ráno sa sem vrátim. Musím odchytiť matku.