Časť 19

Dnes som sa rozhodla, že zoberiem Melany a psov a pôjdeme sa prejsť na pláž. Mestská pláž pred Brent Cross, obchodným centrom. Londýn mám veľmi rada, je to príjemne miesto. Sem tam mám pocit, že sem niektorí ľudia nepatria a mali by byť potrestaní za svoje činy. Melany dorazila skôr, ako som čakala.

Zobrala som vybehať Iana, Emilly, Saru,Brownieho,Knighta a Melany sa postará o Leona, Caitlin, Bailyho, Theodora a Oliviu. Oliviu som Vám ešte nepredstavila, lebo na to nebola vhodná chvíľa. Oliviu som našla na pláži pred rokom. Ležala nehybne, bez známok života. Podchladená, podvýživená a dehydratovaná. Na klinike sa dávala pomaly dokopy. Bála sa ľudí a dotykov. A tu môžte vidieť znak toho, že trpela a bola týraná. Najradšej by som takých ľudí potrestala. Oni sa ani ľudmi nedajú nazvať. Ten kto ublíži zvieraťu, nemá ani sám seba rád. A ako sa chováme ku nim, takí sme. Jednoduché. Ak by nikto neposkytol Olivii pomoc, bola by utratená. To som práve nechcela zažiť, a tak mi nič iné nezostávalo a prichýlila som si ju a naučila ju, že človek nie je  bezcitný, ak preukáže lásku. Našla si vo mne dôveru, a ja v nej lásku akú vie vrátiť. Takto Olivia vyzerala keď sa pomaly zoznámila s prostredím a prvýkrát sa dala chytiť na vodítko.

Olivia na návšteve u Melany.

Malé vysmiaté klbko ktoré sa zamilovalo do dlhých prechádzok. Hugo je jej veľkým bratom, od ktorého sa naučila naháňať vtáky a dávať pozor na mňa aj na toalete. Nádherný výhľad, studený vietor, ktorý mi vyštípal obidva líca. Sychravé počasie nemení nič na tom aby sme si užili začiatok dňa. Melany zobrala Theodora a Knighta aby sa vybehali. Knight skončil vo vode a ja sa len s úžasom pozerám aký je celý šťastný. Boli 2 hodiny a my sme sa stále prechádzali a rozprávali každú chvíľu o niečom inom. ,,Za chvílu sa môžme pripraviť na prvý sneh." Akej farby budeš mať vianočnú výzdobu? Tie topánky čo si si kúpila ti nevydržia ani do zimy. Typické ženy. Chlapi nás potrebujú, ženy by zas neboli ženami keby nepoznali ich. A preto si zaobstarajte psa, ak chcete byt pochopená.

Prechádzali sme okolo skupinky ľudí, ktorí vypadali že sa dobre bavia. Melany si všimla, ako jeden vyhadzuje nejaké veci na zem a tiež do oceánu. Pribehli sme k nim, a požiadali sme ich, aby to zdvihli a vyhodili do odpadkového koša, ktorý bol vedľa nich. Boli to mladí ľudia, ktorí si mysleli, že čo robia je zábavné a prospešné. No oni odvrátili zrak a s povýšeneckým pohľadom odkráčali. Bola som tu ja s Melany a 10 mojich psov, ktorí by si nimi spravili zázraky. Odpadky sme odhodili do koša. Boli to samozrejme plastové fľaše , vrchnáky a sáčky. Ďalšie morské živočíchy na zozname úmrtia. Oceán to odplaví, zvieratá to nájdu skonzumujú a zomrú na udusenie plastovými vrchnákmi. A nie len tým. K čomu je takého chovanie človeka dobré? Človek si neváži nič. Čo by sa stalo, keby si ľudia vstúpili do svedomia a začali si vážiť samých seba aj prírodu, zvieratá a ľudí naokolo?. Ach, len som ostala nahnevaná. Melany len krútila hlavou a nadávala. Moje myšlienky sa hromadia a chcem aby ste vedeli to že človek denne ničí prírodu na každom kroku, no pokiaľ to chce svet zmeniť, každý sa musí zamyslieť sám nad sebou a uvedomiť si, že za svoju existenciu vďačí práve prírode. Nemyslíte si,že je to tak?