Časť 15

Cestujem na farmu. Volá mi Mel. Ahoj, už si tu? Máš psov? Si celá?

Ahoj Mel, ešte dve zákruty a som tam. Všetko je v poriadku, poviem ti. Vystúpila som z auta. Hugo , Olivia vybehli a už ich nebolo. Mel mi spravila horúcu čokoládu a ja som jej  povedala  môj zážitok. Bože, tebe sa dejú niekedy také situácie plné strachu, ale zároveň keď to zoberieš z tej druhej stránky, sú to momenty, na ktoré tak rýchlo nezabudneš. Aspoň si popremýšľala a vyčistila si hlavu. Áno Mel, veď práve je to o tom, že som to nečakala. Nemala som v pláne presedieť na lúke skoro 2 hodiny. Raz pôjdeme spolu, zoberiem ta na jedno čarovne miesto, kde si zaspomínaš na svoje detstvo. Usmiala som sa ňu. Potrebovala si pomoc, preto som tu. Už sa všetky povinnosti urobili. Ale ďakujem ti aj tak, že si prišla. Stihli sme pozametať stajne, nakŕmiť kone a konečne sme si našli čas a izolovali sme prasiatkam domček. No snáď ste si nemysleli že sme len dobrodruhovia. Večer som sa rozlúčila s Mel a musela som ísť domov. V noci ma čaká dôležitá úloha. Hugo a Olivia nasadli do auta a vyrazili sme. Zabudla  som sa s Vami podeliť o niečo roztomilé. Na zadnom dvore sa objavilo malé mláďa srnky. Nechápala som, ako sa tam dostalo. Hugo, môj dobrodruh, ju  začal olizovať. Ostala som v šoku a prekvapená, pretože po dnešnom presedenom dni v poli so stádom srniek sa hneď potom ocitlo na dvore toto malé stvorenie. Aby nebolo málo, je to až neuveriteľné záhadné. Čo mi chce život povedať?

Pri príchode domov ma čakalo v posteli nemilé prekvapenie. V posteli ma čakal Tyron, Caitlin, Bruno a Max. Tiež si musíte hovoriť ako môžem dovoliť štyrom uslintaným chlpáčom, ležať len tak v posteli, kde spím. Viete, mne to robí strašnú radosť vidieť ich tak spolu. Milujem keď ležíme spolu v posteli. Potom ich zato vyhreším a oni sa pozerajú na mňa s nevinným pohľadom.

Je polnoc. Vyrážam s Leanou do tmavých ulíc. Presnejšie do Hyde Parku. Moje nočné dobrodružstvo. Cesta mi trvala 10 minút. Dnes to bude zaujímavá akcia, pretože neviem čo ma čaká. Ale som z toho nadšená až po uši. Odstavili sme auto a pomaly sme sa približovali ku miestu. Hyde park je veľký, väčšinou sem chodievajú rodiny s deťmi alebo len ľudia ktorí si prídu vyčistiť hlavu. Cestou som zobrala baterku na čelo. Leana sa začala obzerať po mieste, ale nič nevidela. Všade je ticho len cvrčky vydávajú hlasitý zvuk.

Má tu byť miesto, odkiaľ vychádzajú čudné zvuky. Teda, mali by. Ľudia sa sťažujú a sú vydesení, keď idú večer na prechádzku. Prechádzame sa po parku, ale po zvukoch ani slychu. S Leanou sme si rozdelili strany. Snáď sa jej podarí niečo nájsť. Ako som skúmala baterkou každé miesto, začula som za sebou slabučký zvuk tenkého hlasu. Leana za mnou pribehla. Počula si to tiež? Áno, ale nechápem odkiaľ to ide. Prišli sme k lavičkám a tam ležal. Osvietený pouličnou lampou, hladný, volajúc o pomoc.