Časť 14

Po odchytení Huga a Olivie som sa rozlúčila s momentom, ktorý mi prišiel do života tak "náhodne" (aj keď viem že náhoda neexistuje) že som si to ani poriadne neuvedomila.  Prešli 2 hodiny. Môžte si povedať,že som sa už načisto zbláznila, ale pravda je taká že ja som sa už takou narodila.

Stretnutie tvárou v tvár s malou skupinkou fľakatých párnokopytníkov mi spríjemnilo zvyšok dňa, a zároveň ďakujem mojim bláznivým psom zato, že ma zobrali na miesto, ktoré vo mne vyvolávalo strach a neistotu. Malo ľudí sa teší z maličkosti, aj z takých o ktorých by ani nepovedali, že im môžu do života prísť. Ja sa teším úplne z každej minúty, hodiny čo zažijem počas života. Akurát som nastúpila do auta. Hugo a Olivia sa konečne ukľudnili. Boli úplne vymenení. A ja s nimi.

Stačí len spomaliť, a máte toľko životných záberov, ktoré vás vrátia do detstva. Spomenula som si. Keď som bola malá, rada som fotografovala prírodu a zvieratá. Opisovala prostredie, atmosféru, všetko živé čo sa pohlo, bolo zachytené v mojom zápisníku. Mojou prvou fotografiou boli práve srny a mladé jelene. So starým otcom sme chodievali na prechádzky do hory. Spoznávali sme všetko, čo matka príroda ponúkala. Starý otec ma brával na čarovne miesta, kde som bola sama sebou. Hovorieval mi príbehy, bájky. Rozprával mi ich tak pútavo, že neočaril len mňa ale aj prírodu okolo nás. Stala sa mojou súčasťou, zvieratá som prestala brať za rušivé tvory, za hrozbu. Brali sme to ako súčasť ich sveta, a vďaka tomu som mala možnosť vidieť, dotknúť sa aj plachých zvierat. Pamätám si, keď sa nám so starým otcom podarilo nachovať malú veveričku, alebo prvé stretnutie so srnkou Lanou. Už viem, prečo ma pohľad do ich očí hypnotizoval. Vrátil ma do detstva. Pripomenul mi, aké to bolo vtedy. Precitla som sa so svojich spomienok, nato ako ma vystrašil Hugo. Rozbehol sa priamo na mňa a začal ma olizovať.

V porovnaní s dnešným svetom, sme všetci veľmi uponáhľaní. Náhlime sa za vecami, o ktorých nemáme vôbec prehľad. Tešíme sa len zo samých seba a ostatne je nám ukradnuté. Príroda, zvieratá, ľudia. Nesnažte sa robiť veľké veci, ale len malé veci s veľkou láskou. Pozorujte to, čo cítite zvnútra. Robte čo vás napĺňa. Ja som šťastný človek. Síce nemám okolo seba veľa ľudí, nie som bohatá a ani nevlastním veľké pozemky.

Som obdarená láskou, mám svoje psi, ktorí sú takí istý blázni, ako ja. Spomaľte a vychutnávajte si aj nakupovanie (ne)potrebných vecí. Nikdy neviete, či ich v budúcnosti ešte budú mat. Musíte vedieť sami a  sami sa rozhodnúť. Ja som sa rozhodla.