Časť 13

Ahoj, no kdeže si uviazla? Počula som že sú veľké kolóny. Ahoj Mel, no kolóny som prešla po hodine. Neuveríš mi, kde som a čo práve robím. Mám chuť sa smiať, tak veľmi, ale nemôžem. Práve teraz pozorujem Oliviu ako sa naháňa so stádom jeleňov. Melany ostala ticho. Prosím? A to kde si? Na nejakej farme lesných zvierat?. Som v kukuričnom poli. Melany vybuchla smiechom. No nič iné som od nej nečakala. A čo ta k tomu viedlo? Hugo a Olivia už na diaľnici začali veľmi brechať a kňučat. Myslela som si že potrebujú vykonať potrebu  a tak som odbočila na oddychové miesto. Otvorila som dvere a rozbehli sa priamo do kukuričného poľa. 

No čo som mala robiť? Čakať nehybne v aute? Tak som bežala za nimi a už sa tu skrývam asi polhodinu, aby som ich nevystrašila. Veď Oliviu by som už neuvidela, a ani Huga. Veď sú to poľovné psy. Ty si blázon, a čo ideš robiť? Pošlem niekoho za tebou? Inak teraz je obdobie ruji, takže možno preto ich zacítili. Mel, ty si vtipná. Idem čakať, ak to bude dlhšie trvať, pôjdem tam a Oliviu odchytím. Zbláznila si sa? Veď ti môžu ublížiť, jelene zvyknú byt agresívne. Počuj Mel, idem končiť, hlavne sa ukludni, neposielaj nikoho. Zavolám ti. Mel nestihla dopovedať. Huga nebolo nikde. A tak som sa pomaly blížila ku lúke. Bolo tam pár sŕn a mladé samce. Olivia ležala na lúke. Z diaľky som ju videla.

Po pár minútach som sa odhodlala postaviť a predo mnou boli 2 samce. Mala som strašne divný pocit, ale zároveň som bola plná adrenalínu. Olivia krúžila okolo mňa, Hugo stal pri mne. Pripadala som si ako v nejakom dokumentárnom filme. Jelene boli pokojne, neprejavovali žiadne známky agresie. Pár srniek sa ku mne priblížilo. Snažila som sa zachovať pokoj. Veď však nič sa nedeje, sú to len krásne srnky, ktoré sa chcú spriateliť. Práve som nou. Čím som tak výnimočná? Položila som si otázku, na ktorú som nevedela v rýchlosti odpovedať. Bolo to strašne krásne, stáť v tvárou tvár takému výnimočnému zvieraťu.

Aj toto je pre mňa vzácna chvíľa. Nestretávam sa s nimi často, a tak som si vychutnávala tuto situáciu. Sedela som len tak na lúke. Pozerala som sa na nich oni mi pohľad vracali. Moje psi sú také úžasné. Z vystresovanej situácie ma zoberú na miesto, kde ani nečakám že by som sa ocitla. Dnešok mal byt takýto. Aj keď začal nový týždeň povinnosti, sú aj také dni, keď musíte spomaliť. Veď kedy sa znova stretnem zoči voči so stádom srniek? Všetko je práve teraz dokonalé. Psi ležia vedľa mňa, bez žiadneho náznaku utekať alebo sa šiali. Keď oddychujem ja, oddychujú aj oni. Vedeli čo robia. Asi som dosť vyčerpaná, a potrebujem si oddýchnuť. A preto sa tešte aj z takých situácii, o ktorých si myslite že sú neuskutočniteľné, podľa vás. Tieto situácie, napríklad ako je táto, vás najprv naplní strachom, ale strach si len sami privolávate. Myslím si že náš život je v skutočnosti veľmi jednoduchý, to len my trváme na tom, aby bol komplikovaný. Vážte si aj tie maličké situácie, udalosti, momenty, pretože nikdy neviete kde môžte nájsť znova lásku a pokoj na srdci.