Časť 12

Emily pred 6 týždňami. Vyzerá tak oddýchnuto. Šťastná maminka. Dlho som Emily nevidela, ale určite už navštívim aj domov.

Je tu nový týždeň. S nimi aj nové povinnosti. Mojim plánom na dnes, je ísť na nočnú akciu. Volala mi riaditeľka z organizácie pre záchranu zvieratiek, že neďaleko Hyde Parku sa ľudia sťažujú na zvláštne zvuky. Je to naozaj zvláštne, lebo ich počuť len cez noc. A tak som to prijala a večer sa vydám s Leanou do rušného Londýna. Strašne ma povzbudí každá takáto príležitosť, kde mám možnosť sa prejaviť taká aká som. Zažiť dobrodružstvo, pátrať, zachraňovať a rozdávať lásku. To je moje. Bez tohto by som si nevedela predstaviť moju prácu. Znova sa Vám rozpisujem, ale ja proste milujem,keď môžem zdieľať s vami moje pocity, moje problémy, môj život. Písať Vám o mojej svorke. Ešte stále nepoznáte všetky moje psi, ale aj nato príde čas.

Sú 2 hodiny , volala mi Melany, či sa dostavím na farmu. Zobrala som auto a vyrazila. V aute som mala nasťahovaného Huga a Oliviu. Dnes idú na výlet len oni, keďže ostatní sú lenivý. Nečudujem sa. Mrholí a je zamračené. Cestou sme sa ocitli v kolóne. Hugo veľmi štekal a nechápala som čo má za problém. Prešla hodina a konečne sa autá pohli. Chcela som odstaviť, pretože štekala aj Olivia. Nerozumela som celej situácii. Už sme zachvíľu na mieste, len vydržte. Hugo, Olivia dosť! Len kňučali a škriabali na dvere. Cestou som našla oddychové miesto, a tak som zastavila. Otvorila som dvere a Hugo a Olivia sa rozbehli smerom ku kukuričnému poľu. No fasa, si robíte srandu? Kričala som na nich. Boli ako besní, ako keby niečo zacítili už z diaľky. Cela táto situácia vzbudzovala vo mne neistotu. Zamkla som auto, zobrala vodítko a baterku. Moja intuícia mi hovorila aby som sa nezastavovala. Bežala som tak rýchlo až som strácala dych. Začula som Huga. Nasledovala som ho. Za kukuričným poľom som videla Oliviu ako sa naháňa s nejakým omnoho väčším zvieraťom ako je ona. Čo to je? Asi mi už naozaj preskakuje z toľko veľa povinností ,ale ona sa naozaj naháňa so stádom jeleňov a sŕn? Musela som byt opatrná. Hugo ma zbadal a skákavým pohybom pribehol ku mne. Chytila som ho za obojok. Hugo, si ty normálny? Môžeš mi vysvetliť čo to s Oliviou stvárate? Vy nie ste normálni, však? Veď aký pán taký pes. Ja si tiež od narodenia nepripadám normálna. Teraz časom sa to len ukazuje, čo všetko život pre mňa pripravuje. Môžte si to teraz všimnúť. Veď čo by normálny človek, robil v kukuričnom poli? Dobre, nájdu sa takí, čo si chcú nazbierať kukurice, ale väčšina si ich kúpi na tržnici alebo v obchode. Aktuálne čupím v kukuričnom poli a snažím sa privolať Oliviu, ktorá sa naháňa so stádom jeleňov a sŕn. Zvoní mi mobil, volá mi Melany.